Imro Weiner-Kráľ

Imro Weiner-Kráľ, známy aj ako Imrich Weiner-Kráľ (1901-1978), bol slovenský maliar a grafik, ktorý sa považuje za jedného z najoriginálnejších predstaviteľov slovenského surrealizmu a secesného expresionizmu.

Weiner-Kráľ sa narodil v Považskej Bystrici, v rokoch 1919 až 1922 študoval architektúru a maľbu na Českom vysokom učení technickom a na Škole umeleckých remesiel v Prahe. Vo vzdelávaní pokračoval od roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe a od roku 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne. Od roku 1924 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži.

V Paríži Weiner-Kráľ krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumière, v tom istom roku sa vrátil na Slovensko a usadil sa v Považskej Bystrici. V rokoch 1929 až 1932 žil v Bratislave a neskôr v Berlíne. Jeho prvá surrealistická výstava sa uskutočnila v Bratislave v roku 1936 spolu s maliarom F. Mallým. V roku 1938 emigroval do Paríža a zapojil sa do protifašistického odboja. V roku 1950 bol z Paríža vyhostený, krátko žil v Prahe a Považskej Bystrici a napokon sa usadil v Bratislave, kde zostal až do svojej smrti.

Weiner-Kráľ sa vo svojich dielach zaoberá životom v slovenskej krajine a pomocou snových symbolov tematizuje svoj židovský pôvod a sociálne problémy svojej doby. Okrem maľby pôsobil aj ako grafik, ilustrátor a plagátový dizajnér. Jeho tvorba sa vyznačuje humanistickými kompozíciami, ktoré spájajú lyrické, baladické a dramatické prvky.