Berthold HELLINGRATH

Berthold Franz Hellingrath sa narodil 27. októbra 1877 v Elbingu v Západnom Prusku a zomrel 15. decembra 1954 v Hannoveri. Bol uznávaným nemeckým maliarom, rytcom a univerzitným pedagógom.

Hellingrath bol synom rýnskeho rodáka a sliezskej ženy. Vo veku piatich rokov sa s rodičmi Berthou a Franzom Hellingrathovcami presťahoval do Gdanska. Tam získal prvé umelecké vzdelanie na Provinzial-Kunstschule pod vedením Wilhelma Augusta Stryowského (1834 – 1917) a Bernharda Sturmhoefela (1853 – 1913). Potom v rokoch 1899 až 1905 študoval na drážďanskej Akadémii umenia a bol žiakom Gotthardta Kuehla. V Drážďanoch začal študovať na radu Arthura Bendrata, s ktorým sa zoznámil počas Bendratovej študijnej cesty do Gdanska a s ktorým udržiaval celoživotné priateľstvo. Od roku 1907 viedol Hellingrath vlastný ateliér v Drážďanoch, kde bol v kontakte s Erichom Heckelem, spoluzakladateľom skupiny umelcov „Die Brücke“ (1905), a Maxom Pechsteinom. Často cestoval aj k Baltskému moru a často sa zdržiaval v Gdansku.

V roku 1925 bol Hellingrath vymenovaný za lektora architektonickej maľby, teórie proporcií a voľného kreslenia pre stavebných inžinierov na Technickej univerzite v Hannoveri. Jeho úspechy boli ocenené v roku 1928, keď bol vymenovaný za čestného profesora.

Dňa 1. mája 1933 vstúpil do NSDAP (členské číslo 2 956 334) a stal sa aj členom Národnosocialistického združenia nemeckých lektorov (NSDDB). V októbri 1935 ho však doživotne zbavili straníckych funkcií. Národní socialisti odmietli jeho maľbu, čo viedlo k tomu, že Hellingrath bol v roku 1937 vylúčený z Reichskunstkammer za „cudziu maľbu“. Veľký počet jeho diel sa nenávratne stratil v dôsledku bombardovania.