Ján MUDROCH

Ján Mudroch (28. marca 1909 Senice – 4. februára 1968 Bratislava) bol slovenský maliar a pedagóg. Jeden z najvýznamnejších umelcov slovenskej moderny.

V rokoch 1931 až 1937 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Ako študent sa tam stretol s najvýznamnejšími predstaviteľmi generácie 1909. V roku 1937 sa vrátil na Slovensko. Vyučoval na Škole umeleckých remesiel. Bol jedným zo slovenských umelcov, ktorí reagovali na hrôzy španielskej občianskej vojny. Od roku 1939 prednášal na Katedre kreslenia Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1941 však pre svoje antifašistické názory prestal učiť a bol vylúčený zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Počas druhej svetovej vojny bol často umelecky i ľudsky kritizovaný za svoje otvorené protivojnové názory. V roku 1946 bol vymenovaný za profesora na Katedre kreslenia a maľovania SVŠT a neskôr na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity. V roku 1950 bol vymenovaný za rektora novozaloženej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Podieľal sa aj na vzniku Slovenskej národnej galérie.

Podieľal sa na tvorbe odborných časopisov a surrealistických zborníkov (Sen a skutočnosť). Maľoval prevažne olejom na plátno. Sústredil sa najmä na figurálnu maľbu a zátišia, pričom využíval metafory a symboly. Pred vojnou maľoval sociálne angažované a pochmúrne obrazy (Zavraždený básnik, Katastrofa) a vidiecke námety (Krava). Jeho vrcholné diela pochádzajú z obdobia druhej svetovej vojny (Nešťastie). Po vojne bol pre neho charakteristický štýl poetického realizmu (Matka s dieťaťom na chrbte, Materstvo, Ležiace dievča).

V roku 1963 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 sa stal národným umelcom.