Josef Engelhart

Josef Anton Engelhart sa narodil 19. augusta 1864 vo Viedni a zomrel 19. decembra 1941 v tom istom meste. Bol rakúskym maliarom a sochárom a zohral dôležitú úlohu na viedenskej umeleckej scéne okolo roku 1900. Bol tiež jedným zo spoluzakladateľov Viedenskej secesie.

Josef Engelhart pochádzal z rodiny umelcov. Jeho rodičia boli mäsiar Josef Anton Engelhart (1838 – 1900) a Maria Apfelthaler (1842 – 1933). Vyrastal v Erdbergu a najprv navštevoval Oberrealschule na Radetzkystraße, potom študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a neskôr na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Tam ho učili renomovaní učitelia ako Gabriel von Hackl, Johann Caspar Herterich a Ludwig Löfftz.

Po návrate do Viedne v roku 1887 sa Engelhart stal členom umeleckého združenia Hagengesellschaft a členom Genossenschaft bildender Künstler Wiens. Jeho diela boli prvýkrát vystavené vo Viedni v roku 1888. Neskôr odcestoval do Paríža a Španielska a nakoniec sa usadil vo Viedni.

Engelhart bol významným predstaviteľom Viedenskej secesie, hnutia, ktoré sa oddelilo od konzervatívnych tendencií viedenského Künstlerhausu. Istý čas bol dokonca predsedom tohto združenia. Jeho intenzívna cestovateľská činnosť a organizačné schopnosti významne prispeli k úspechu secesie.

Ako umelec sa Engelhart venoval predovšetkým zobrazovaniu ľudí vo svojich dielach, či už išlo o akty, portréty alebo spoločenské scény. Jeho maľba bola ovplyvnená francúzskym impresionizmom, čo sa prejavilo najmä v jeho zaobchádzaní s farbami a svetlom.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Engelhart aktívne zapojil do pomoci raneným a dobrovoľne odišiel na front ako vojnový maliar. Jeho diela z tohto obdobia odrážajú utrpenie a biedu vojny.

Napriek svojej niekdajšej sláve bol Engelhart po svojej smrti čoraz viac zabudnutý. Až v posledných rokoch boli jeho diela znovuobjavené a opäť sa im venuje väčšia pozornosť. Jeho dcéra Elisabeth bola vydatá za fyzika a vynálezcu Roberta von Neumann-Ettenreicha, po roku 1919 známeho ako Robert Ettenreich.