Karl WEISSGERBER
Carl Weisgerber sa narodil 25. októbra 1891 v Ahrweileri, malebnom mestečku v údolí rieky Ahr, ktoré sa vyznačuje vinohradníctvom a cestovným ruchom. Bol štvrtým dieťaťom Carla Huberta a Elisabeth Weisgerberovcov a vyrastal spolu so svojimi súrodencami Mariou, Annou, Elisabeth a Wilhelmom na Niederhutstraße 23. Ďalší brat Heinrich Weisgerber zomrel už pri narodení v roku 1887.
Rodina prevádzkovala čalúnnický a sedlársky podnik v Ahrweileri, kde museli vypomáhať všetky deti vrátane malého Carla. Carlovo umelecké nadanie sa prejavovalo už od útleho veku, podporovalo ho otcovo nadšenie pre ochotnícke divadlo. Začal navrhovať divadelné kulisy, voľný čas trávil v lese a na poľovačkách, začal sa venovať taxidermii a kresleniu zvierat. Napriek týmto sklonom zostal aktívny v remeselníckej firme svojich rodičov. Diela z tohto obdobia zobrazujú motívy údolia Ahr a Ahrweileru v kvaši a pastely.
Vo veku 26 alebo 27 rokov talent Carla Weisgerbera objavil a podporil Willy Spatz. Inšpirovaný Spatzom sa Weisgerber v roku 1918 prihlásil na düsseldorfskú umeleckú akadémiu a začal študovať v triede krajinomaľby Maxa Clarenbacha. Neskôr prešiel na maľovanie zvierat v triede Juliusa Paula Junghannsa a štúdium ukončil pravdepodobne v rokoch 1922/1923. Nadviazal celoživotné priateľstvo s maliarom zvierat Georgom Wolfom, ktorý tiež študoval u Junghannsa.
V roku 1924 sa oženil s Amaliou Mathildou Hirschovou z Oberwesel-St. Goar v Düsseldorfe, kde sa im v roku 1927 narodil jediný syn. Weisgerber strávil celý svoj umelecký život v Düsseldorfe, ale pobudol aj v údolí rieky Ahr, v oblasti Eifel, v oblasti Adenau a cestoval do Holandska, Východného Fríska, Švédska, Tirolska a vtedajšej Juhoslávie.
Weisgerber sa zúčastňoval na výstavách organizovaných Mladým Porýním, Rýnskou skupinou a Rýnskou secesiou a bol členom Združenia düsseldorfských umelcov. Jeho obrazy boli prezentované na Veľkých nemeckých výstavách umenia v Mníchove v rokoch 1938 až 1944 a našli si priazeň aj u Hitlera a ďalších popredných národných socialistov. Po svojej smrti v roku 1968 bol Carl Weisgerber pochovaný na cintoríne v Düsseldorfe-Heerdte.
Jeho diela boli vystavené na rôznych skupinových výstavách vrátane výstavy „Die Westfront“ v Essene v roku 1933, ako aj na výstave „Junge Kunst im Deutschen Reich“ vo viedenskom Künstlerhause v roku 1943. V roku 1964 sa konala veľká výstava jeho diel spolu s Herbertom Griebitzom v Kunstverein für die Rheinlande und Westfalen v Kunsthalle Düsseldorf.