Otto Pippel

Otto Eduard Pippel sa narodil 10. februára 1878 v Lodži, v krajine Visla, v Ruskom impériu. Bol nemeckým maliarom a patrí medzi najvýznamnejších neskorých impresionistov južného Nemecka.

Po nástupe na Školu úžitkového umenia v Štrasburgu v roku 1896, kde študoval u Antona Sedera, absolvoval školenie v Karlsruhe u Friedricha Fehra a Júliusa Huga Bergmanna. Neskôr pokračoval v štúdiu u Gotthardta Kuehla na drážďanskej akadémii. Formujúci pobyt v Paríži v roku 1908 mu priniesol kontakt s francúzskymi impresionistami. V roku 1909 sa napokon usadil v Planeggu pri Mníchove.

Pippel bol členom „Luitpoldgruppe“ a svoje diela prvýkrát predstavil v Mníchove v roku 1912. V rokoch 1911 až 1931 sa pravidelne zúčastňoval na výstavách v Glaspalaste s celkovým počtom 55 diel. Od roku 1917 bol členom mníchovského umeleckého družstva.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil vďaka svojej znalosti ruštiny a poľštiny ako tlmočník v zajateckom tábore Lechfeld. Napriek konzervatívnemu zobrazovaniu prírody boli jeho diela vystavované aj v období nacizmu. V novembri 1939 vstúpil do NSDAP.

Pippel zomrel 17. mája 1960 v Planeggu, kde sa nachádza aj jeho hrob. Jeho rozsiahle dielo zahŕňa najmä krajiny, zátišia a mestské krajiny. Jeho diela sú charakteristické impastom, mihotavým nanášaním farby, ktorým sa snaží zachytiť svetlo a vzduch na obraze. Jeho štýl sa v priebehu rokov v impresionistickom zmysle zväčša nemenil, hoci občas možno rozpoznať expresívne postupy.

Diela Otta Eduarda Pippela možno vidieť okrem iného v Städtische Galerie im Lenbachhaus a Städtische Galerie Rosenheim.