Salomon Emanuel MIROHORSKY
Emanuel Salomon von Friedberg-Mírohorský (18. januára 1829, Praha – 10. decembra 1908, Praha) bol český maliar, ilustrátor, prekladateľ, spisovateľ a dôstojník rakúskej armády. Bol tiež zástancom vegetariánstva a abstinencie. „Mírohorský“ bol umelecký pseudonym, ktorý má v češtine rovnaký význam ako „Friedberg“ (pokojná hora).
Narodil sa v známej rodine Salomona von Friedberga. V roku 1837 začal navštevovať hodiny kreslenia na miestnom gymnáziu, ktoré organizovali František Tkadlík a Antonín Mánes z Akadémie výtvarných umení. V roku 1840 sa stal študentom Tereziánskej vojenskej akadémie, kde bol jedným z jeho učiteľov strýko Moric Fialka, dôstojník a novinár, ktorý mal na Emanuela veľký vplyv.
Štúdium ukončil v roku 1847 a vrátil sa do Prahy, kde nastúpil k 28. pešiemu pluku. V roku 1848, keď sa začali revolúcie, jeho pluk bojoval pod velením poľného maršala Radeckého v bitke pri Kustóze. Zúčastnil sa aj na potlačení revolúcie vo Viedni a neskôr v Uhorsku. Za statočnosť v bitke pri Kápolne 27. februára 1849 mu bol udelený Vojenský kríž za zásluhy.
V nasledujúcich rokoch pracoval na vojenskom mapovaní Vojvodiny, Valašska a Uhorska a rýchlo urobil kariéru. Počas nemeckej vojny v roku 1866 pôsobil ako náčelník generálneho štábu vo Verone a viedol rokovania s talianskym generálom Enricom Cialdinim, ktorého vojská ilegálne prekročili hranice. Potom bol preložený na veliteľstvo v Zadare.
V roku 1873 bol povýšený na generálmajora a v roku 1878 na poľného nadporučíka. Počas svojej vojenskej kariéry maľoval, kde sa dalo, a písal články do českých novín.
Do výslužby odišiel v roku 1883 po slávnostnej večeri s cisárom Františkom Jozefom, na ktorej došlo k nezhodám v otázke českého nacionalizmu, hoci nie je isté, či to bol dôvod. Po odchode do dôchodku mu bol udelený Rad železnej koruny a o rok neskôr bol vymenovaný za baróna.
Usadil sa v Prahe, kde sa venoval rôznym záujmom vrátane maľovania a písania. Jeho diela zahŕňali rôzne žánre vrátane bojových scén na objednávku cisára. Jeho rané diela boli najmä akvarely, pretože práca s olejom v teréne bola náročná. Ilustroval aj knihy a poskytol možno tisíce kresieb pre časopisy, ktoré boli publikované anonymne, pretože boli kritické voči vláde. V roku 1891 mal veľkú výstavu na Všeobecnej zemskej a jubilejnej výstave. Väčšinu svojich obrazov rozdal múzeám, cirkvám, priateľom a bývalým kolegom.
V jeho vlastných spisoch sa často spomína jeho vojenská služba, vrátane „Válečnictví poľní a vojenství“ (dejiny vojenstva, čiastočne napísané Miroslavom Tyršom). Prispieval aj článkami do Ottovej encyklopédie a napísal niekoľko divadelných hier. Jeho najvýznamnejším, ale nepublikovaným dielom je autobiografia „Paměti z mého žití“.
Emanuel bol jazykovo veľmi nadaný, hovoril plynule česky, nemecky, francúzsky, taliansky a anglicky, ako aj niektorými ďalšími slovanskými jazykmi. Do češtiny preložil niekoľko kníh.
Okrem maľovania a písania bol jeho najväčším koníčkom zdravý životný štýl. Od detstva bol abstinent a nefajčil. Nepil ani kávu. Od roku 1851 sa zaujímal o vodoliečbu a neskôr sa stal vegetariánom. Ako penzista prednášal na túto tému a v roku 1893 založil „Český Kneipp“, spoločnosť pre zdravý životný štýl.